Sitno

Najvyšší vrch Štiavnických vrchov (nadmorská výška 1009 metrov) ukončený členitou hradbou rozpadávajúcich sa andezitových skál. Plošina na jeho vrchole chranená skalnými bralami a prudkými úbočiami poskytovala už v praveku bezpečné miesto na osídlenie. Už 1000 rokov p.n.l. sa tu usadili ľudia lužickej kultúry a v hradištnej dobe tu bývali starí Slovania. Podľa povesti sú v bralách Sitna zakliati mocní Sitnianski rytieri, ktorí sa prebudia, ked bude slovenskému národu najťažšie a budú zaň bojovať. Sitnianske bralá.

Stopy starého osídlenia preskúmal už zakladateľ slovenskej archeológie Andrej Kmeť (1841-1908), farár z neďalekého Prenčova. Okrem archeológie sa venoval i botanike. Popísal mnoho nových rastlinných druhov nachádzajúcich sa na Sitne. Venoval sa najmä ružiam; preto jedna z nich nesie jeho meno. Na Sitne začína i jeden z veľmi málo známych divov Slovenska, ktorý je však o to zaujímavejší. Andrej Kmeť ho nazval Slovenským čínskym múrom. Na strmých úbočiach Sitna sa dodnes zachovali staré lesné porasty známe ako Sitniansky prales.

Vzdialenosť od Krupiny: 17 km

Oplatí sa vidieť: Výstup na vrch Sitno a nádherný rozhľad z jeho vrcholu

Mapa: Kliknutím prejdete na mapu.


Článok je tlačený zo stránky www.ubytovaniekrupina.sk.