Najvyšší vrch Štiavnických vrchov (nadmorská výška 1009 metrov) ukončený členitou hradbou rozpadávajúcich sa andezitových skál. Plošina na jeho vrchole chranená skalnými bralami a prudkými úbočiami poskytovala už v praveku bezpečné miesto na osídlenie. Už 1000 rokov p.n.l. sa tu usadili ľudia lužickej kultúry a v hradištnej dobe tu bývali starí Slovania.
Podľa povesti sú v bralách Sitna zakliati mocní Sitnianski rytieri, ktorí sa prebudia, ked bude slovenskému národu najťažšie a budú zaň bojovať.
Sitnianske bralá.
Stopy starého osídlenia preskúmal už zakladateľ slovenskej archeológie Andrej Kmeť (1841-1908), farár z neďalekého Prenčova. Okrem archeológie sa venoval i botanike. Popísal mnoho nových rastlinných druhov nachádzajúcich sa na Sitne. Venoval sa najmä ružiam; preto jedna z nich nesie jeho meno.
Na Sitne začína i jeden z veľmi málo známych divov Slovenska, ktorý je však o to zaujímavejší. Andrej Kmeť ho nazval Slovenským čínskym múrom.
Na strmých úbočiach Sitna sa dodnes zachovali staré lesné porasty známe ako Sitniansky prales.